Patrik Ouředník: Europeana
Ľubomír Jaško
Aktuality.sk, 17.8.2015
Patrik Ouředník predstavuje vo svojej Europeane (Premedia 2015, preložil Miroslav Dacho) dvadsiate storočie so všetkými jeho protirečeniami a veľkými ilúziami. Ukazuje, že nič sa nedá zredukovať do jediného pravdivého hľadiska. Mieša fakty s nezvyčajnými postrehmi, pričom zdôrazňuje hrôzu a absurditu dvadsiateho storočia.
V Europeane sa prelínajú dve obrazové roviny. Prvá sa skladá zo správ o otrasnej brutalite vojen a revolúcií, o kolaborácii vedy a techniky so zlom, bizarných hrách s oslobodeným sexom, mediálnym falšovaním skutočnosti, šialenstve spásonosných utópií a ďalších prejavoch vystupňovanej hystérie ľudstva. Druhý „obraz” tvorí skratkovitá prehliadka rozmanitých intelektuálnych teórií. Ouředník ich lapidárnym preformulovaním zbavuje špekulatívneho kúzla a obnažuje ich základ, z ktorého často cítiť prázdnotu a bezradnosť.
„Američania, ktorí v roku 1944 padli v Normandii, boli urastení chlapci a merali priemerne 173 cm, a keby sa uložili jeden za druhého, chodidlá k temenám hláv, merali by spolu 38 kilometrov. Aj Nemci boli urastení chlapci, a najurastenejší zo všetkých boli senegalskí strelci v prvej svetovej vojne, tí merali 176 cm, a tak ich posielali do prvej línie, aby sa ich Nemci zľakli. O prvej svetovej vojne sa hovorilo, že v nej ľudia padali ako semená, a ruskí komunisti neskôr vypočítali, koľko hnojiva vznikne z jedného kilometra mŕtvol a koľko ušetria za drahé zahraničné hnojivo, keď použijú na hnojenie mŕtvoly zradcov a zločincov. A Angličania vymysleli tanky a Nemci plyn, ktorému sa hovorilo yperit, pretože ho Nemci prvý raz použili pri meste Ypres, ale to vraj nebola pravda, a hovorilo sa mu aj horčica, pretože štípal v nose ako horčica z Dijonu, a to vraj bola pravda, a niektorí vojaci, ktorí sa po vojne vrátili domov, už nikdy nechceli jesť dijonskú horčicu.“
Patrik Ouředník odišiel v roku 1984 do Francúzska, vyštudoval francúzsku literatúru a dejiny náboženského myslenia. V súčasnosti je profesorom na univerzite v Nouallaguete. Do češtiny preložil Rabelaisa, Viana či Becketta. V Šmírbuchu jazyka českého zostavil slovník vulgarizmov, jeho ďalší slovník je venovaný úsloviam vychádzajúcim z Biblie a najnovšie spísal zoznam nápisov z dverí verejných toaliet.
Doma v Česku si Ouředník užil slávu, ocenenia, ale i rozpaky inak sebavedomých publicistov. Kniha bola označená za „literatúru fabulovaného faktu“, iným chýbala prísna chronológia udalostí. Ale ako sa jej môže čitateľ dočkať v knihe, ktorá je pokračovaním haškovskej a hrabalovskej tradície podvratnosti voči vážnym veciam?
Nie Ouředník poburuje, poburujúce sú samotné dejiny a pohŕdanie, ktoré konkrétni ľudia preukazujú voči nim. Storočie plné prísľubov sa zmenilo na storočie v doterajších dejinách najvražednejšie. Europeana je výsmechom ničnehovoriacej obsiahlosti.