Týždeň (Lucie Piussi)

pátek 2. března 2018
par  NLLG

Teológ Halík K.O.

Lucie Piussi

Týždeň, 9, 2018


Patrik Ouředník, český spisovateľ žijúci vo Francúzsku, autor European, najprekladanejšej českej knihy posledných desaťročí – 33 jazykov –, napísal útlu knižku Antialkorán. Skvostný text, ktorý vnáša do „imigrantskej“ polemiky „vítačov“ a „xenofóbov“ jasné svetlo. Zrozumiteľným jazykom, hĺbkou znalostí európskej histórie a islamu vysvetľuje skutočnú, civilizačnú zrážku. Dielo vzniklo ako polemická reakcia na Halíkovo „Já nejsem Charlie“, no hĺbkou presahuje rozmer bežnej argumentačnej výmeny. „Rasa a náboženství jsou na stejné rovině“ píše inde Halík a Ouředník nesúhlasí: „Halíkova slova mi nepříjemně připomínají zákaz apostáze v zemích, v nichž Korán tvoří substrát zákonodárství. Neboť je-li rasa a náboženství totéž, znamená to, že náboženství nelze odvrhnout.“ Ouředník knihu začína prípadom posledného verdiktu smrti za rúhanie vo Francúzsku v roku 1765 a cez náš vlastný civilizačný výdobytok – právo rúhať sa – odhalí celú podstatu dvoch nezlučiteľných koncepcií: tej, ktorá oddeľuje svetskú a cirkevnú moc a tej, v ktorej táto moc neoddeliteľne splýva. „68% britských muslimú se domnívá, že ‚napádání islámu‘ by mělo být trestné“, cituje Ouředník štatistiky a triedi pojmy: tolerancia neznamená ohľaduplnosť, sloboda urážať náboženstvo je len dôsledným uplatnením našich civilizačných noriem po nekonečných náboženských vojnách v Európe. Keby sme boli v ringu, argumentačne leží teológ Halík K.O, ale to nie je podstata knihy. Halíkovské argumenty v Ouředníkovom svetle sú len dôkazom hmly, v ktorej naše hodnoty dnes ležia. Namiesto toho, aby sme ich hájili a jedinečnú západnú slobodu karikovať náboženstvo, islam nevynímajúc, chránili, my pred „stredovekou“ formou islamu ustupujeme v rámci falošnej tolerancie. A čo je najhoršie: celou svojou západnou slepotou bránime vnútornej obrode tých menšinových snáh, ktoré sa vnútri islamu snažia o reformáciu. Tým tiež prispievame do ohňa islamizmu, ktorý je „ve svém bojechtivém antidemokratismu nejzřejmejší formou fašismu tohoto počátku století“.