Patrik Ouředník: Dnes a pozítří

Dalfar, 20. 5. 2018

Každá knižka Patrika Ouředníka je situovaná do odlišného literárneho priestoru. Dnes a pozítří s podtitulom Rozhovory pěti přeživších je divadelnou hrou a venuje sa koncu sveta, nazeraného optikou štyroch typických zástupcov českého národa. Hlavnou témou nie je zánik sveta ako taký, ale zánik sveta z perspektívy určitej epochy. Je nepochybné, že každá civilizácia v sebe nesie vlastnú predstavu zrodu a zániku sveta a z minulosti sme zvyknutí na rôzne spektakulárne predstavenia dramatického konca pod taktovkou božstiev. Z európskej tradície spomeňme aspoň severský ragnarők a kresťanskú apokalyptiku druhého Kristovho príchodu. Predstava konca spoluurčovala bytie v prítomnosti v rôznej intenzite, od stredoveku si tento pocit blízkeho zániku už ani nevieme odmyslieť a s príchodom atómovej bomby sa tento pocit výrazne zintenzívnil aj v modernom vedomí. Každá epocha má svoj pocit konca: triumfálny, neodvratný, dramatický, veľkolepý, desivý, ničotný. Ten svoj malý, osobný pocit zániku v sebe nesieme každý za seba, ale aj civilizácia má v sebe veľký pocit zániku všetkého. V oboch prípadoch vieme, že koniec nastane, otázkou je, ako k tomu dôjde, aký z toho máme pocit a ako sa to týka našej existencie tu a teraz.

Patrik Ouředník teda pochopil koniec sveta ako funkciu našej aktuálnosti. Doba bez boha a bez veľkých ideí má zákonite svoj vlastný koniec sveta. Namiesto anjelských trúb bzučanie, namiesto veľkolepej udalosti plazivá ničota. A dokonca aj taký New York a české malomesto budú mať svoj vlastný, takpovediac národný koniec. Štyria Česi z Ouředníkovho textu sa hollywoodskych efektov nedočkajú. Nikto im nepodá vysvetlenie, nezbehnú žiadne titulky, nezaznejú záverečné fanfáry. Sú odkázaní na svoje vlastné komentáre, Ouředník im pridelí jednu sporo zariadenú izbu, stoličky a zásoby potravín. Svet zmizne v hmle ničoty, absurdne a neohlásene. Koniec sveta neprinesie nijaký zmysel, hodnoty či pravdy, tak ako ich neprinášal ani svet predtým. Zdá sa, že každý má taký koniec, aký si zaslúži.

Dnes a pozítří je Ouředníkovým príspevkom k dejinám apokalyptiky. Ironickým, lebo irónia vyplýva z dnešnej doby, sebaironickým, keďže nastavuje zrkadlo typickej priemernosti svojho národa. Autor sa netvári vážne ani pateticky, ponecháva si zmysel pre humor, prítomný najmä v spôsobe, akým do predstavenia zahŕňa aj obecenstvo. Vtipne a hravo nám odkazuje, že koniec sveta, o ktorom hovorí, je aj koncom nášho sveta; nehlása to s presvedčením proroka, nepresviedča nás so zápalom dogmatika, avšak mlčaním „zamračenej a nezhovorčivej šatnárky” nám to odkazuje jasne a dôrazne.