Europeana
Dalfar, 13. 5. 2015
„Američané, kteří v roce 1944 padli v Normandii, byli urostlí chlaci a měřili v průměru 173cm, a kdyby se nakladli jeden na druhého, chodidla k temenům hlav, měřili by dohromady 38 kilometrů.“ Touto vetou začína a podobnými vetami pokračuje útla knižka Patrika Ouředníka. Ktorá je akousi ironickou kolážou – či persiflážou – o dejinách 20. storočia: pričom uvažovanie o tom, čím táto knižka je, nie je akademickou otázkou, ale kľúčom k pochopeniu a uchopeniu textu. Hlavnou postavou (nielen tejto) Ouředníkovej knižky je totiž jazyk. Jazyk, ktorý sa snaží demaskovať, parodovať, ironizovať a skúmať dejiny a človeka. Ak by mal tento text svojho rozprávača, zdal by sa nám sprvu ironizujúcim, neskôr však trochu obmedzeným, reduktívnym, zámerne nechápajúcim rozprávačom – avšak tento text nemá mať rozprávača, intenciou textu je, aby tu ktosi nerozprával o dejinách, ale aby dejiny rozprávali sami seba. Jazyk textu teda vystupuje priamo zo svojho predmetu, zo zdroja ideológie, propagandy, žurnalistických klišé – je to jazyk, ktorý v sebe nesie rozpustenú matériu svojho rozprávania, teda ono 20. storočie. Je to snaha pristihnúť čosi z jeho hlavných udalostí in flagranti v tom, ako sa vyslovujú. Preto fiktívna koláž a persifláž v jednom, pričom slovo ironizujúca nie je namieste: zámerom textu je totiž eliminovať ironizovanie i autora ako toho, kto ironizuje; nejde o to, nasadzovať dobe masky, ale prichytiť ju pri jej grimasách.
Europeana: text, ktorý kaleidoskopicky, z odstupu, v žánri akýchsi „historických klebiet“ pojednáva o 20. storočí. Nevšíma si všetky podstatné trendy: zameriava sa na pár svojich hlavných tém, ktoré možno zhrnúť nasledovne: dve svetové vojny, komunizmus a fašizmus, holokaust, psychoanalýza a pokrok. Z týchto návratných motívov a drobných, starostlivo vybratých a lakonicky podaných faktov vystupuje groteskno-desivý, komicko-absurdný obraz storočia, ktoré sa text nesnaží obsiahnuť a pochopiť, ale prezentovať. Ouředníkova originálna práca s jazykom, jeho poňatie každej knižky ako konceptu ho radí k tradícii skupiny Oulipo, ale ak by sme nechceli chodiť až tak ďaleko, text Europeana by mohol zostaviť aj vojak Švejk zo svojich agentúrnych správ, ak by pracoval v tlačovej agentúre. Ako napísal Walter Benjamin, každé originálne dielo zakladá nový žáner, alebo nejaký starý ruší: platí to o každej knižke Patrika Ouředníka, vrátane Europeana, ktoré sú zrejme jeho najreprezentatívnejším dielom.